Krv
Už odpradávna je považovaná za „mystickú tekutinu“, koluje krvným obehom a dáva istým spôsobom život, schopnosti, aké tvor bez krvi nemá (pomáha pri regulácii teploty tela, obsahuje obranné látky voči parazitom, mikróbom, vírusom..). Často je považovaná za určitý „preukaz príslušnosti“ k rodu, rase. Aj preto boli stáročia mnohí ľudia razantne proti „miešaniu krvi“ medzi národmi, rasami, ba aj medzi rodmi jednej rasy.
Je hlavnou súčasťou vnútorného prostredia organizmu. Svojím zložením a funkciami predstavuje životne dôležitú tekutinu, ktorá ako pohyblivé médium spája všetky orgány a tkanivá v tele a má rozhodujúci homeostatický význam.
Základ o krvi
Krv je suspenzia bunkových elementov – červených (erytrocytov) a bielych (leukocytov) krviniek a doštičiek – v krvnej plazme. Jej objem je 7 – 10 % celkovej telesnej hmotnosti, resp. 2,4 – 2,8 l/m2 telesného povrchu. U dospelého tomu zodpovedá 4,5 – 6 l krvi. Ženy jej majú o niečo menej (vo vzťahu k telesnej hmotnosti) ako muži. (Za fyziologických podmienok dochádza k miernemu zväčšeniu objemu krvi u ľudí, ktorí sú dlhodobo fyzicky namáhaní, u osôb žijúcich dlhodobo vo vyšších nadmorských výškach a u žien po druhej polovici tehotenstva. Objem sa na krátko zväčší po vypití veľkého množstva tekutín).
Krv sa ustavične obnovuje. Pravidelne všetky jej komponenty, no nie rovnakou rýchlosťou. Napr. celkové množstvo erytrocytov sa obnoví priemerne trikrát za rok.
Vedeli ste, že.. ?
Už 2.500 rokov pred.n.l. bolo „pustenie žilou“ u Egypťanov veľmi populárne. Dlhé roky sa na „osvedčenej“ metóde nič nemenilo. Časom sa ľudia snažili pochopiť význam ciev, ich rozdelenie, funkciu srdca, krvi.
Už veľmi dlho medzi ľuďmi kolovala myšlienka nesmrteľnosti pomocou krvi. Sami zrejme netušili o nadčasovosti tejto myšlienky, o tom že sa ujme aj keď trocha iným spôsobom ako bájkami o krvilačných príšerách. No keď v roku 1665 R. Lower vykonal v Anglicku prvú transfúziu medzi psami, tajomstvo sily krvi bolo poodhalené. Ako pomôcky mu slúžili husacie pero a mechúr. Už o dva roky neskôr bola vykonaná transfúzia medzi človekom a zvieraťom (jahňa), kedy chorý chlapec prijal krv zo zvieraťa. Akoby zázrakom prežil. Ďalší pacienti lekára Jean-Baptiste Denisa nemali toľko šťastia a po podaní transfúzie rýchlo zomierali. Vtedy ešte neboli známe mnohé poznatky z hematológie a imunológie. (Podobné udalosti zlej liečby z nevedomosti boli známe nie len pri transfúziách, no napr. aj pri „liečení“ potencie mužov).
Mnoho ľudí verí, že krv predlžuje život, omladzuje (Bátorička), dáva večný život, aj keď v spojení s diablom (vampíry). Dodnes existujú „recepty“, kde sa s pomocou krvi (prevažne pupočníkovej) dajú odstrániť isté formy problémov, akými sú napr. bradavice.
Krv verzus realita vedy
Čo ale krv ako potrava znamená pre živočíchy, ľudí? V živočíšnej ríši sa s konzumáciou výlučne len krvi nestretávame. Mäsožravce (divo žijúce) sa s čerstvou krvou v potrave stretnú, dokážu cítiť jej pach a aj na základe typického „smradu krvi“ dokážu vycítiť slabé alebo ranené zviera v okolí. No medzi zvieratami existuje aj vampír, lepšie povedané upír (ako ho ľudia nazvali), resp. desmond červený (Desmondus rotundus), pomenovaný odborníkmi. Je rozšírený po Strednej a Južnej Amerike. Živí sa krvou veľkých cicavcov, napr. hovädzieho dobytka tak, že ostrými rezákmi prehryzie v koži malú ranku, potom hrubým jazykom a zvláštnym žliabkom na spodnom pysku cicia vytekajúcu krv. U ľudí sa telesný, fyziologický vampírizmus nevyskytuje. Odborníci sa zhodujú, že ak sú ľudia náchylnejší k pitiu krvi, tak sa jedná o duševnú poruchu. Americký psychopatológ Dr. Leonard George:
„Dnešné výskumy s upírmi dokazujú, že niektorí ľudia túžia konzumovať ľudskú krv. Ak hovoríme o upíroch v modernom kontexte, nemáme na mysli lietajúceho človeka - netopiera a podobne, ale skôr ľudí, u ktorých vznikne nutkanie piť ľudskú krv. Pre túto chorobu je typický tzv. Renfieldov syndróm."Prvé príznaky tohto ochorenia sa objavujú už v detstve, kedy si zväčša chlapci olizujú rany a prichádzajú na „chuť“ krvi. Časom ich to privádza k ďalšiemu štádiu – autovampírizmus. To môže prerásť až k chorobnej konzumácii živočíšnej krvi – zoofágia. Najrozvinutejším štádiom je však skutočný vampírizmus, kedy osoby v tomto štádiu túžia po konzumácii ľudskej krvi. Najznámejším prípadom v modernej histórii bola Haighova aféra v 40-tych rokoch 20-teho storočia.
Dnes už nie je ničím výnimočný ani fakt, ak nájdeme človeka, ktorý sa nemôže vystavovať slnečnému žiareniu, je „odsúdený“ na život v tme, má zdeformované periférie, prevažne na tvári a nekrytých častiach tela, z úst mu môže vytekať krv, akoby sa práve „najedol človečiny“, má mŕtvolne bledú pokožku, občas sa správa nepríčetne. Jedná sa o autozomálne dedičné metabolické ochorenie, ktorého následkom je porucha tvorby hému - porfýria. Za klinické syndrómy sú zodpovedné metabolity pri vzniku hému. V minulosti neliečení ľudia budili dojem príšer, čo pravdepodobne aj viedlo k vzniku historiek o upíroch. Je možné čiastočne zmierniť príznaky tohto ochorenia. Jeho stav sa dá aj skomplikovať, napr. povestne známym cesnakom. (Viac o porfýrii na webe).
Veľmi zaujímavým fenoménom vampírizmu, ktorý sa dotýka celej ľudskej rasy je „energetický vampírizmus“, pri ktorom nám upír odsáva energiu, cítime slabosť, ospalosť, vyčerpanosť.
V bežnom živote sa snáď asi každý z nás už stal „mini upírom“, ak ochutnal jedlá ako steak, krvavničky a mnohé ďalšie špeciality, pri ktorých je jednou zo základných ingrediencií práve elixír života - krv.
buuubuuubuuu....
(betty, 8. 12. 2009 19:33)