Zabudnite na Harryho Pottera, najväčším knižným či filmovým hitom súčasnosti je sága Súmrak, ktorej hlavnými hrdinami sú moderní upíri. Jazdia na správnych autách, majú najtrendovejšie oblečenie a vkrádajú sa do snov miliónov čitateliak nie je nič nezvyčajné, upíri vraj skutočne existujú!

V súčasnej modernej dobe si väčšina ľudí predstavuje upírov trochu inak ako z knihy Dracula. Aj teórie o tom, ako sa môže človek zmeniť na upíra, sa rôznia. „Najznámejší je vlkolakovský princíp," hovorí Robert Benkovič, ktorý vampirológiu vyštudoval, „teda prenos uhryznutím. Vtedy sa nákaza rozšíri do tela slinami. Avšak je aj iná teória, trochu logickejšia, veď keby sa každý uhryznutý človek mal zmeniť na upíra, tak by ich tu už bolo neúrekom a aj Buffy by sa asi riadne zapotila. Druhá teória teda znie, že upírom sa stanete, ak sa napijete krvi upíra."

Vo svete vampiristickej beletrie je známa Anne Rice, ktorá spísala celú Kroniku upírov a jej kniha Interview s upírom bola aj úspešne sfilmovaná. Táto spisovateľka si upírov nepredstavuje ako monštrá, ale naopak ako vznešené, elegantné a krásne bytosti, ktoré musia prechádzať útrapami svojho večného života.

Bola to vraj práve ona, ktorá inšpirovala mladú spisovateľku Stephenie Meyer k momentálne najpredávanejšej knihe na svete. Najviac upírov je asi v Rumunsku. „Mňa vampirizmus zaujal už na strednej škole. Vtedy však boli len nejaké počítačové hry a zopár béčkových filmov, chýbal solídnejší výskum," prezrádza pre STAR Benkovič, „pritom stačí ísť do terénu, upírske stopy dnes bez problémov nájdete v Bulharsku, Srbsku a najviac ich je v rumunskej Transylvánii."

Robert Benkovič tvrdí, že tak ako kedysi upír prišiel po milú na koni a odviezol si ju, tak aj teraz prifrčí na aute a dievča až na sedadle zistí, že jej frajer je akýsi iný... V posledných rokoch sa však k problému upírstva obrátili aj psychiatri, lebo boli objavené viaceré prípady sania krvi, často spojené s nekrofíliou. „Obzvlášť pozoruhodný bol prípad jedného londýnskeho umelca," vysvetľuje Benkovič, „ktorý si najprv sal vlastnú krv a neskôr k sebe do ateliéru lákal mužov aj ženy, ktorých vraždil, aby im potom mohol z krčnej tepny logať teplú krv. V nedávnych rokoch boli v Nemecku dokonca uskutočnené i výskumy, ktoré priniesli zaujímavé výsledky - osoby so znakmi upíra reagovali častejšie negatívne na dotyk krížom v tyle než osoby bez týchto znakov."

MŔTVOLY SA NEROZKLADALI
Vampirológ Robert Benkovič niekoľkokrát v roku cestuje najmä do Rumunska, kde sa so zahraničným tímom púšťa do archeologických výskumov, ale takisto navštevuje miestnych obyvateľov, od ktorých získava informácie o prípadoch, z ktorých naskakuje husia koža. „V Srbsku nedávno vykopali storočné mŕtvoly upírov, ktoré aj keď boli pod zemou roky, vyzerali, akoby boli pochované nedávno. Stalo sa to mumifikáciou danou zvláštnym zložením hliny hrobov, ale aj faktom, že väčšina obetí trpela na tzv. hemorágiu, ktorá sa vyznačuje tým, že sa v tele krv nezráža ani po smrti."

V Rumunsku zasa otvorili hrob Arnolda Paoleho, ktorý údajne ako upír zabil behom troch týždňov až štrnásť osôb, medzi nimi aj svoju manželku a svojich synov. Jeho mŕtvola mala po otvorení hrobu upírsky vzhľad, rovnako ako mŕtvoly jeho obetí! „Exhumácia bola vykonaná za asistencie vojenského lekára a jej výsledky boli protokolované," ukazuje Benkovič na kópie dokladov.

CESNAK UŽ NEFUNGUJE...
Ako by ste sa bránili pred upírom? Cesnak - povie asi väčšina z vás, ďalší možno pridajú kríž. „Cesnak je už zastaralý ochranný symbol, teraz je účinnejšie kadidlo," prezrádza pre náš časopis slovenský vampirológ. „A kríže sú uvádzané pod vplyvom kresťanstva. Dogmatici tvrdili, že diabol si prostredníctvom upíra zobral na seba podobu človeka, a tak sa treba modliť a nosiť krížiky. V súčasnosti však na rumunskom vidieku sypú do hrobu domnelého upíra proso alebo mak. Veria totiž, že upír nestihne do svitania vyjsť z rakvy, pretože musí najprv spočítať všetky zrnká, a to sa jednoducho nedá stihnúť."

Ďalšie postupy sú dosť brutálne - upírovi treba do srdca zabiť drevený kôl, odrezať mu hlavu, vybrať srdce a spáliť ho, popol treba hodiť do vody a takúto vodu musia vypiť všetci, čo sa v blízkosti upíra nachádzali... „Ešte donedávna pokladali za prejav vampirizmu aj tuberkulózu," spomína Benkovič. „Ľudia skrátka videli bledého, vychudnutého človeka, ktorý vykašliava krv. Najhoršie však bolo, čo robili s takýmito ľuďmi po smrti. Telo spálili a popol spoločne všetci členovia rodiny zjedli, lebo to pokladali za spôsob, ako odvrátiť kliatbu. Tým však len umožnili ďalšie šírenie choroby." Z

o súčasných chorôb je za prejav vampirizmu mylne považovaná chudokrvnosť, jej obete však nie sú upíri. „Trpia na poruchu kostnej drene a potrebujú železo, ktoré sa nedá ani náhodou získavať pitím krvi," vysvetľuje odborník na upírov. „Aj keď v krvi železo je, organizmus by ho v tejto forme nespracoval a cez obličky vylúčil."

AJ U NÁS SA ZJAVUJÚ
Ak ste pozorne čítali upírsky hit Súmrak, v jednej kapitole sa hlavná hrdinka venuje aj Slovensku, pátra po upíroch, ktorí pochádzajú z nášho územia. „Áno, aj tu sa dejú zvláštne veci," súhlasi vampirológ. „Najviac prípadov sa eviduje na Zemplíne, kde je upír bežnou súčasťou poverových predstáv. Prudké dažde, veľké suchá, alebo nízka dojivosť - za to všetko vraj môžu upíri. Asi pred mesiacom som skúmal dom v Bačkove, v ktorom vraj zomrela babička a po smrti rozhadzovala veci na povale a páchala škody na dobytku. Dom sme doslova vydymili kadidlom, použili sme ochrannú kriedu, ktorou sme okolo celej stavby nakreslili kruh a veci prestali..."

Používanie náboženských symbolov je pritom zvláštne, pretože vampirizmus nemá s náboženstvom takmer nič spoločné. Upíri nemajú ani bohov, ani bohyne. „Niektorí sú organizovaní v akýchsi klanoch, kde často musíte podstúpiť rituál, ktorý z vás urobí vampírov," dodáva Benkovič. Vampíri, ktorí nepatria k žiadnemu klanu, však vraj takisto majú miesta, kde sa schádzajú, ale tie sú prísne tajné.

Spoznali by ste ich podľa hliny vo vlasoch, tesáky už väčšina z nich obvykle nemá. „Časť upírov nevrhá tieň a má obrátený režim, aktívni sú najmä v noci alebo počas daždivých dní bez slnka," prezrádza vampirológ, ktorý sa však objektov svojich výskumov nebojí. „Spávam normálne, nemám mať prečo strach. Medzi živými ľuďmi je oveľa viac nebezpečných bytostí, ktoré vám môžu ísť po krku a piť vám krv," smeje sa Benkovič.